O tichých premenách

Za posledné mesiace sa vo mne veľa zmenilo. Niektoré rozhodnutia dozrievali potichu, iné prišli náhle – ako keď praskne kôra stromu a objaví sa nový výhonok.

Rozhodol som sa ísť viac sám za seba. Zmenšil som svoj úväzok v doterajšej práci, aby som sa mohol naplno venovať vlastnej terapeutickej praxi. Je to krok, ktorý ma teší, no zároveň nesiem aj obavy — lebo keď sa človek postaví do priestoru sám za seba, zrazu niet sa kde schovať.

Ale práve preto to robím.

Verím, že vnútorná práca je návratom domov. Nie rýchlou, nie jednoduchou, ale ozajstnou. A ak hľadáš niekoho, kto ťa na takej ceste bude sprevádzať – s rešpektom, tichom, otvorenosťou a hlbokou úctou k tvojmu príbehu – som tu.

Nie ako ten, kto má odpovede. Ale ako ten, kto sa pýta s tebou.

Ak cítiš, že ťa niečo z toho oslovuje, budem rád, ak sa mi ozveš.

Alebo to pokojne pošli niekomu, kto možno práve takého sprievodcu hľadá.